Prvé korene šachového klubu Ružomberok siahajú až do obdobia po prvej svetovej vojne. Bol to štátny prevrat v roku 1918, plný kultúrneho entuziazmu, ktorý mal blahodarný účinok na rozvoj šachovej hry na Slovensku. Pred rokom 1918 rozvoj šachovej hry  súvisel len s nadšením niekoľkých jednotlivcov. Vplyvom kultúrneho rozmachu a spopularizovaním šachu počas vojny prenikla šachová hra rýchlo do spoločenských vrstiev  natoľko, že za krátky čas sa mnohí šachoví pracovníci na Slovensku chápu organizovania šachového života s vedomím, že jedine účelná organizácia ho môže viesť k zdarnému a trvalému vývoju.

Za deň organizovaného šachu v Ružomberku môžeme pokladať 25. máj 1919, kedy český úradník Ústredne zápaliek pre Slovensko Jan Falckráb založil „Šachový klub v Ružomberku“. Časopis českých šachistů z októbra 1919 informuje, že Šachovú klub v Ružomberku mal v tom čase už 30 členov, ktorí sa pravidelne stretávali dvakrát týždenne v pondelok a stredu v spolkovej miestnosti org. robotníctva (Robotnícky dom). Predsedom klubu bol jeho zakladateľ J. Falckráb, konateľom F. Matouš a pokladníkom R. Rousek.

Klub po svojom vzniku začal aktívne organizovať rôzne šachové súťaže (majstrovstvá klubu, mesta či medzimestské zápasy a pod.) Ružomberský šach v dvadsiatych rokoch ovplyvnili českí šachoví majstri ako Josef Dobiaš, Karel Opočenský alebo V. Grgurič a o vtedajšej aktivite ružomberských šachistov svedčí aj organizácia simultánok s Alechinom (19. marca 1925, 48 partií) a Rétim (12. septembra 1925, 32 partií)

Na ustanovujúcom zraze Slovenskej župy ÚJČŠ (Ústrední jednota československých šachistů) dňa 29. júna 1924 v Trenčianskych Tepliciach mal Šachový klub Ružomberok zastúpenie medzi ôsmimi zakladajúcimi klubmi (zvyšné kluby boli: Bratislava, Košice, Nitra, Trenčín, Trnava, Vrútky a Banská Bystrica). Dr. V. Šrobár zdôraznil vo svojom príhovore všeobecný význam šachovej hry a načrtol prospech, ktorý by, zvlášť na Slovensku, mohol vzísť z organizovanej práce pre rozšírenie šachu. Ako náhradník župného výboru bol zvolený dr. V. Taussig z Ružomberka.

Ďalšiu zmienku o ŠK Ružomberok máme zo štyridsiatych rokov. Zakladatelia klubu si uvedomovali, že šach je spôsobilý vzbudzovať v človeku rozličné energie, ako kombinačnú schopnosť, logické myslenie, fantáziu, okrem toho zvládnutie jeho nevyčerpateľných možností. Uvedomovali si, že šach nie je len peknou zábavou, ale i prvotriednym výchovným prostriedkom a má blahodarný účinok na charakter jednotlivca. Motto, ktoré pretrváva v klube až dodnes znie: „Šach je duševným športom. Pestujme ho teda svorne a majme ho v láske.“ (Ľudovít Molnár, vtedajší tajomník klubu) Medzi ďalších členov patrili: Ing. Arpád Rodák – predseda, Štefan Kubačka,  spomínaný Ľudovít Molnár, Anton Lacka, Anton Húska, Ľudovít Fűzy, Ondrej Voskár, Štefan Kniha, Pavol Stana a ďalší.

Počas 2. svetovej vojny šachové súťaže neprebiehali, preto šachový klub v Ružomberku vyzýval na zápasy mestské kluby z okolia, ako napr. z Liptovského Mikuláša či Dolného Kubína. Okrem týchto zápasov, ŠK Ružomberok organizoval aj klubový prebor či majstrovstvá mesta Ružomberok. Za zmienku stojí, že prvým sídlom a hracou miestnosťou sa stala kaviareň hotela Kultúra v Ružomberku, v tej dobe jedného z najväčších hotelov na Slovensku.

Po vojne sa šachový klub v Ružomberku zapájal do turnajov a neskôr súťaží Slovenského šachového zväzu. Kronika klubu nie je kompletná, nastali aj hluché obdobia, z ktorých sa nezanechali zápisnice o udalostiach v klube. O obnovenie písania kroniky sa pokúšali v ďalších obdobiach viacerí členovia klubu, ako napríklad Juraj Piecka 30. marca 1970, ktorý patril medzi mladých a úspešných hráčov. Medzi najväčšie úspechy tých čias patrí postup do 2. ligy skupiny B v roku 1969.

Pôsobenie šachového klubu v Ružomberku bolo v každej dobe ovplyvňované politickou situáciu v krajine, finančným a materiálnym zabezpečením a v neposlednej rade aj záujmom verejnosti o šachovú hru. Klub prešiel rôznymi medzníkmi, kedy pod rôznymi názvami sídlil často i rok čo rok na iných miestach v rámci mesta Ružomberok. Z ďalších názvov môžeme spomenúť napr. TJ Ružomberok, BZVIL Ružomberok alebo SOS Ružomberok a Lisková. K posledne spomenutému splynutiu došlo 14. 06. 1995, kedy došlo k zlúčeniu šachových oddielov TJ Lisková (účastník 2. ligy) a šachového klubu Slovenskej ovčiarskej spoločnosti, a. s. Ružomberok (účastník divízie skupiny A-2). Najväčším úspechom tých čias bol postup z 2. ligy skupiny C v roku 1996/1997. Vďaka Judr. Milanovi Paučulovi, ktorý stál na čele SOS, a. s. a bol veľkým priaznivcom a podporovateľom šachu, sa tento šport v meste rozvíjal. Predsedom klubu bol v tom čase Ladislav Demko, známy medzinárodný rozhodca, tajomníkom Ing. Marián Uhrin, ktorý sa neskôr od roku 2002 zaslúžil aj o ďalší rozvoj šachu v regióne, a to nie len v meste Ružomberok, ale aj nesmiernou podporou družstva ŠK Liptov v slovenskej extralige.

V súčasnosti pôsobí ružomberský klub samostatne ako občianske združenie pod názvom Šachový klub Ružomberok. Každoročne organizuje národné alebo medzinárodné turnaje ako napr. IPCA, Majstrovstvá Európy amatérov, Mitropa Cup, Majstrovstvá Európskej únie mládeže, Majstrovstvá SR žiakov, Ružomberok open a mnohé ďalšie.

Od februára 2011 je ŠK Ružomberok tretím šachovým oddielom, ktorý je zaregistrovaný na Slovenskom zväze telesne postihnutých športovcov. ŠK TPaV v dnešnej dobe zastrešuje najviac telesne postihnutých šachistov na Slovensku, ktorí sa každoročne umiestňujú na prvých miestach na Slovensku a pravidelne hrávajú majstrovstvá sveta IPCA. Aktuálnym predsedom je Marek Zelnický a podpredsedom Emil Konkoľ.

Od samotného založenia klubu v roku 1919 až do dnes šachový klub sústreďuje členov všetkých kategórií od detí a mládeže po dospelých či seniorov. Trvalo by dlho, keby sme chceli vymenovať všetkých bývalých či súčasných členov a ďalších sympatizantov a napomáhateľov, ktorým patrí nekonečná vďaka za to, že sa pokúšali napĺňať ciele zakladateľov klubu, za to že pestovali šachovú hru svorne a mali ju v láske!